Rozvoj parfumérstva Pridané: 25.01.2011
Historici zaoberajúci sa parfumami pokladali objav nástenných malieb v tébskom chráme kráľovnej Hatšepsovet za dlho očakávanyý oporný bod. Maľby zobrazujú egyptskú flotilu, ktorá vyplávala pred 3500 rokmi, aby priniesla myrhu a iné exotické aromatické látky z krajiny Punt. Myrha a kadidlo, hlavné plodiny starovekého voňavkárstva, sa pestovali iba v južnej Arábii a v Somálsku, takže kdesi tam- po preplávaní Červeného mora- sa mala nachádzať krajina Punt. Tak sa to aspoň vždy zdalo.
Potom sa však ukázalo, že egyptské lode sa plavili riekou Níl a dostali sa ešte ďalej, než sa to predtým predpokladalo za možné. Vznikli úvahy, že Punt ležal na pobreží Albertovho jazera v Ugande. Lenže rastliny, z ktorých sa získava myrha a kadidlo, v tejto oblasti nerástli, takže sme opäť v neistote. Azda to tak aj má byť. Voňavkárstvo vždy prosperovalo vďaka troche záhadnosti a mystiky.
V dávnych časoch bolo kadidlo rovnako dôležité ako aromatické esencie. Samo slovo parfum pochádza z latinčiny a znamená „skrz dym". Kadidlo povznášalo modlitby k bohom na nebesiach a zároveň príjemne pôsobilo na čuchové nervy a uvoľňovalo kanáliky. Slávne kadidlo (kyphi- silná zmes) sa zapaľovalo v chrámoch každý podvečer a v domácnostiach v noci.
GRÉCI A RIMANIA
Egypťania vyrábali voňavky a masti tak, že namáčali voňavé rastliny do oleja a lisovali tekutinx cez látku alebo napúšťali lupienky kvetov masťou, ktorá absorbovala a uchovávala ich vôňu.
V starovekom Grécku, kde voňavky vyrábali ženy, rozšírili a zdokonalili egyptské dedičstvo. Od čias Rimanov sa veľké množstvo myrhy a kadidla, ktoré sa privážalo z Arábie, doplnilo novými magickými prostriedkami zozbieranými pri Indickom oceáne.
Bohatší Rimania si dopriavali prepych. Pafumami striekali podlahy a stropy, natirali nimi domácich miláčikov- psy a kone, striekali ich aj na vlajky víťazných vojsk. Obľúbené bolo aj obsypávanie ružovými lupeňmi. Rímska ríša zanikla a zanikli aj vône rímskych parfumov.
ARABI A EURÓPA
K významnejšiemu kroku v dejinách voňavkárstva došlo v rannom stredoveku, keď Arabi vyvinuli destinácie rastlín vo veľkom. Rozsiahle územia Perzie sa premenili na plantáže, kde sa pestovali ruže a ružový olej. Bagdad z príbehov o arabských nociach sa stal mestom vôní. Boli objavené aj nové silné voňavé materiály, ako pižmo, ktoré dokonca primiešavali do malty pri výstave mešít a palácov.
Parfuméria bola po stáročia arabským umením. V severnej Európe ju takmer nepoznali. Potom sa však križiaci začali vracať z Levanty s nádherne voňavými zmesami zo svojich batôžkoch, ktorými obdarúvali manželky a priateľky. Tým sa podnietil nový dopyt.
Európska parfuméria sa začala rozvíjať v 16. storočí. Katarína Medicejská, ktorá prišla z Talianska, aby sa vydala za budúceho francúzskeho kráľa, urobila z parfumov najmódnejšiu vec v Paríži. Odrazu každý chcel rukavice z navoňanej kože. Najlepším miestom, kde sa tieto rukavice dali zaobstarať, bolo mesto Grasse. Toto provensálske mesto prosperovaloz voňavkárskej výroby a obchodu a zakrátko sa stalo hlavným svetovým strediskom parfumérie.
Vývoj smeroval k zdokonaleniu techník. „Šťava" , ako dnes voňavkári nazývajú svoj výrobok, sa stala prepracovanejšou, trvácnejšou a jemnejšie voňajúcou. Potom však nastal priemyselný vek a stredné triedy, ktoré náhle zbohatli, objavili parfumy vyrábané na takej priemyselnej úrovni, že si ich už mohli dovoliť. Túto zmenu umožnil vývoj syntetických látok.